Ginger Squirrels

Vitajte pri čítaní tejto tlačovej správy, ktorá vychádza k záveru 30. sezóny. Bola to v poradí 13. sezóna nášho klubu vo sférach brejku, čo je v podstate "jubilejný ročník" a zároveň sa stala i našou najúspešnejšou. Verím, že zhrnutie uplynulých dní Vás naplní hrdosťou byť fanúšikom práve nášho klubu a tých, ktorí ešte nie ste úplne rozhodnutí presvedčí o tom, že Ginger Squirrels proste mieria jasne a priamo nahor. Celý tím Vám praje príjemné chvíle čítaním

Historické okienko

Na začiatok sa hodí kratší exkurz do minulosti. Nás tím, Ginger Squirrels, vznikol dňa 18.07.2010, kedy sa bývalí akcionári klubu Crazy Chimps CF rozhodli opätovne vstúpiť so svojím podielom do austrálskeho futbalu. CCCF boli nanešťastie klubom, ktorý bol zrušený z dôvodu finančnej nestability ako i nerozvážnosti niektorých vo vedení. Napriek tomu už o sezónu sa na mapu Austrálie dostal klub vynovený. Prvá sezóna bola ťažká, avšak tím ju odohral celú a nakoniec sa mu podarilo skončiť v 4.lige na treťom a zároveň postupovom mieste. V 3.lige sme následne pobudli 2 sezóny a ďalej postúpili po pár smolných zápasoch "len" z druhého miesta. To už však bol tím pripravený a podarilo sa mu v 2.lige ukoristiť hneď 3.miesto.

(Ne)chcený postup
Nanešťastie však vplyvom administratívnych zásahov to znamenalo preradenie do prvej ligy, kde bola konkurencia prisilná a náš tím nepripravený. Po dohode medzi hráčmi a manažmentom ako i vyslovení dôvery trénerskému tímu padlo rozhodnutie, že z prvej ligy je potrebné zostúpiť. Jednalo sa o faktory ako sú vyššie náklady na infraštruktúru, cestovanie, štartovné v lige ako i potrebu rekonštrukcie celého štadióna. Klub na tieto výdavky ešte nemal dosť peňazí. Avšak zostup sa nepodaril ani v 22. ani v 23. sezóne a to z dôvodu zániku viacerých tímov v 1.lige. Toto nakoniec vyústilo v predaj kľúčových hráčov, čo mrzelo ich i nás, avšak nemali sme to srdce zničiť im kariéru v neperspektívnom tíme. Nakoniec v 24. sezóne sa zostup konečne podaril, mimochodom s v podstate už amatérskym tímom doplneným o pár vlastných dorastencov.

Reštart
Od 25. sezóny nastala akoby obnova tímu. Starší hráči už z tímu odišli a tím sa začal tvoriť okolo nového jadra, pozostávajúceho z veľkej časti práve z vlastných odchovancov. Medzitým našim tímom prešli desiatky hráčov všetkých kategórií, z ktorých sa tie najtalentovanejšie hviezdy postupom času zapracovali do tímu. 25. sezóna bola ešte skúšobnou, kedy sa opäť získaval priazeň fanúšikov, ktorým sa nepáčilo chradnutie tímu v predošlých sezónach. Taktiež sa tím zohrával a konečné 9.miesto bolo splnením predsezónnych cieľov.

V 26. sezóne sa nám taktiež podarilo splniť cieľ a skončiť do 5.miesta s jasným odkazom, že v ďalšej sezóne sa berie len víťazstvo v lige. V tíme už hrávali nové tváre a mnoho vlastných odchovancov. Počas týchto sezón sme sa pokúšali dostať čo najďalej aspoň v Národnom pohári. To sa nám však nepodarilo, v prvých sezónach kvôli nevýhodnému losovaniu play-off súperov a neskôr kvôli obdržaniu top tímov z prvej ligy.

Smer elita AUS
27. sezóna bola pre tím veľmi úspešná. Nielen že sa nám podarilo zvíťaziť v 2.lige a postúpiť do ligy prvej, ale sme sa zároveň prebojovali až do semifinále NP, kde nás zastavil až FC Fucošci.

28. sezóna, a prvá v prvej lige, mala imperatív zachrániť sa a prípadne skončiť do 10.miesta. Nepísaným cieľom bolo obsadenie 6. priečky a zisk miestenky v predkole OP, prípadne finále NP. NP sme však i vlastnou vinou stratili už v 5.kole "v odvete ligového zápasu" s SFC Kovošrot, ktorý nám vrátil ligovú prehru 2:1. 6. miesto sa taktiež nepodarilo, ale vzhľadom k tomu, že miestenku pre OP obdržal víťaz NP, umiestnenie na 7.mieste v už vznikajúcej širšej špičke Austrálie bolo považované za úspech. I z toho dôvodu boli vo veľkom predlžované zmluvy celému realizačnému tímu ako i samotným hráčom.

29. sezóna bola nakoniec ešte úspešnejšia ako tie predošlé. Je síce pravda, že NP nám vôbec nevyšlo, ale v lige sme sa dostali do TOP 3 a v podstate až do záverečného hracieho týždňa bojovali so Stellou Artois vs Guinness a hlavne s FC Fucošci o titul. Súperi však nezaváhali a my sme skončili 3 a vybojovali si predkolo Oceánskej Superligy.

30. sezóna

Predsezónna časť
Na začiatku 30. sezóny sa Austrália zúčastnila na Majstrovstvách Oceánie. Neoddeliteľnou súčasťou a základom tímu boli i hráči nášho tímu. V obrane pravidelne nastupovali Christ Antwi, v zálohe to bol Rio Riggott a Anthony Ferdinand, a v útoku dopĺňal hviezdne austrálske duo (Hamilton, Taylor) náš Trevor Nelson. Aj títo 4 mali nemalú zásluhu na tom, že Austrália priniesla z domácich Majstrovstiev Oceánie zlato. (Mimochodom, na trénerskej lavičke sedel manažér nášho tímu a vyššie spomínanej Stelly Artois).

Úspešná sezóna teda začala.
Ďalším zápasom bolo predkolo OS, kde sme dostali aktuálne najlepší tím z Ghany, patriaci do užšej špičky top tímov v Oceánii - Brusicov Liboc. Prvý zápas a prehra vonku "len" 2:1 vlial nádej do našich chlapcov a možnosť vybojovať si účasť v skupinovej fázy OS. No nepodarilo sa a druhý zápas skončil rovnako ako prvý.

Nasledovalo predkolo OP, kde sme dostali podstatne kvalitatívne prijateľnejšieho súpera z Peru. Už zápas vonku a výsledok 4:0 v náš prospech de facto rozhodol o tom, že do skupín OP pôjde nás tím a nie Sokol Radejov. Odveta už v kľudnejšom duchu priniesla naše víťazstvo 2:1.

LIGA
Po dvoch sezónach takmer zabijáckeho losu, kedy sme všetky top tímy Austrálie dostávali v prvých 6 kolách ligy sa konečne žreb usmial trochu i v náš prospech a súboje s nimi boli rozdelené počas celej sezóny. Napriek tomu sme hneď v prvom kole čelili Tullamore a v treťom Fucošci. Napriek tomu však zaváhanie prišlo až v 4.kole s Ralfovou Stellou Artois. Následne však domáca remíza s Vysokou nad Labem bola priveľkou fackou pre tím, ktorý sa netajil možným útokom na titul. I to znamenalo, že ďalšia strata bodov, tak trochu čakaná, prišla až na ihrisku Sydney City v 12.kole, kedy sme 2 kolá predtým dokázali poraziť aj silný GrondHill. Do polovice sezóny sme stratili body ešte u WelMez a v polke sezóny sme sa držali v prvej trojke ligy.

Druhá polovica sezóny znamenala stále veľmi reálny boj o titul, na druhej strane však s minimálnymi bodovými rozdielmi od miest bez oceánskych súťaží. Toto v spojitosti s aktuálnym vývojom v Oceánskom Poháre a faktom, že tím disponoval v podstate len 15 hráčmi A tímu znamenal, že sa v oveľa väčšej miere začali v lige presadzovať i odchovanci vo veku 22 resp 21 rokov. I tento ťah priniesol očakávané ovocie a tím pokračoval vo vynikajúcich výkonoch z prvej polovice ligy. Je síce pravdou, že čo sa útočných snáh týka, tak sme v zápasoch nedominovali s veľkým rozdielom, na druhej strane sme však brali plné počty bodov. Ako to však býva, nie vždy sa darí a tak i v tejto časti sezóny prišlo nečakané zaváhanie na pôjde Exiho Mohykánov, ktorí si do svojej remízovej zbierky s Grondhillom a Sydney City pridali aj náš tím. Vzhľadom k tomu , že to bolo jediné zaváhanie v druhej časti ligy sa stalo to, že sme sa v 27.kole ligy stretli na domácom ihrisku so Sydney City ako v podstate už jediné dva tímy reálne bojujúce o titul - bok po boku (s rovnakým počtom bodov). Tento zápas nám vôbec nevyšiel. Súper nás prehrával na celej čiare a jeho hráči podávali až heroické výkony, na ktoré sa naši hráči nechytali. Pravdepodobne to bolo ovplyvnené aj tím, že pre nás bolo prvoradé finále OP, do ktorého sme sa kvalifikovali než liga, v ktorej bolo prvoradým cieľom predkolo pohárov než samotné víťazstvo. A práve tento zápas nás v podstate stál titul, čo nás v konečnom meradle nemusí mrzieť. Posledné 3 zápasy v lige už nastupovali pravidelne naši odchovanci, aby získavali skúsenosti, keďže hráči A mužstva toho mali za celú sezónu hodne a mali právo na zaslúžený odpočinok. Napriek tomu sme si už 2 kolá pred koncom zaistili druhé miesto v lige, čo okrem iného nabáda k tomu, že budúcu sezónu proste musíme ísť po titule. Pre tentokrát však bolo 2.miesto splnením predsezónneho cieľa.

Oceánsky pohár
Do základných skupín OP sme dostali paraguajský FK Most, kolumbijský Real Escenicas Bogota a uruguajské Montevideo CF. Pôvodný cieľ, skupinová fáza OP, sa po preštudovaní sily týchto súperov rapídne zmenil a nepostup zo skupiny by síce nebol pokladaný za katastrofu, ale za mierny neúspech. Napriek tomu a v súvislosti s ligou sme však ani tieto zápasy "neprepaľovali" a v tíme hrávali i mladšie ročníky kvôli získavaniu skúseností.

Otváracie víťazstvo nad Montevideom prinieslo dobrú náladu, ktorú nám však vzápätí vzala Bogota. Potom sme však vysoko rozstrieľali Most a vrátili sa na čelo tabuľky. V odvete v Moste sme tiež ukoristili 3 body a už bolo takmer isté, že nám postup neujde. A keď sme v ďalšom kole remizovali s Montevideom, postup bol jasný. Do posledného kola sme preto vošli v ležérnom tempe mysliac si, že súper ten zápas vypustí, čo nebolo pravdou a tak i druhú prehru v skupine nám uštedrila Bogota. Skončili sme teda s 10. bodmi v skupine druhý za Montevideom.

V osemfinále sme dostali víťaza F skupiny z Ekvádoru, Akbar Maestro de Ciudad. Prvý zápas doma skončil 2:1, čo prinieslo veľkú neistotu pred odvetou, kde každý obdržaný gól mohol znamenať vypadnutie. Táto fáza už bola nad akékoľvek očakávania, avšak vypadnutie proste vždy mrzí. Naši chalani to však zvládli a víťazstvo 2:1 vonku nás posunulo do ďalších bojov.

V štvrťfinále bol výber tímov zaujímavý a my sme dostali práve jedného z 3 súperov, ktorých by sme radšej nestretli vôbec. Obava z kórejského druzstevniku kralova bola veľká a šance na postup ďalej neveľké. Napriek tomu sme však zabojovali a do odvety v Korey si niesli 3 body a skóre 2:0. Tam na nás však čakal tím, ktorý sa nemienil vzdať a snažil sa zvrátiť tento stav. Našťastie však vsietili iba jeden gól a tak sme sa vyhli predĺženiu i vypadnutiu z OP.

Do semifinále sme už vchádzali ako mierny favorit v porovnaní s ostatnými tímami. Los však opäť nechcel, aby sme to mali jednoduché a dostali sme ďalší kórejský top tím - 1 FC Pusan. O postupe v podsate rozhodol už prvý súboj, kedy sme súpera dokázali vonku poraziť 3:1. No vidiac, že občas ani takéto víťazstvo nestačí na postup sme odvetu nevypustili a nakoniec získali i tú vo svoj prospech v pomere 1:0.

Vo finále nás už čakalo uruguajské Montevideo, víťaz našej základnej skupiny. Favoritom sme opätovne boli my. A to nielen na základe vzájomných zápasov v skupine, ale tiež kvalitou a hlavne vyčerpaním kádru. Prekvapujúci bol i fakt, že súperov defenzívny záložník, zvyknutý na hru na pravej strane začal nastupovať v strede. Zodpovedná príprava nášho tímu nebola podcenená a všetko bolo v posledných fázach pred zápasom podriadené víťazstvu.

finále OP
Súboj to však bol od prvých minút vyrovnaný. Uruguajci sa nezľakli papierových predpokladov a pravidelne skúšali pozornosť Malpeliho v bráne. Napriek tomu však pozorné obrany oboch tímov dokázali zachytávať nájazdy súperových útočníkov a tak ako vo väčšine podobných zápasov platilo, že tímy hrali skôr na zabezpečenú obranu než na otvorenú útočnú hru. i Preto prišiel prvý gól až po zmene strán a viacnásobnom striedaní. Strelila ho najväčšia hviezda uruguajského tímu, Esteban Gaudio, ktorý zdiaľky preveril Malpeliho, ten však na krásne umiestnenú strelu nestačil. To našich chlapcov akoby zobudilo z letargie a strachovania sa o výsledok a začalo nás hnať viac dopredu. Začali sme presadzovať náš herný štýl, na ktorý už unavený súper nestíhal reagovať. O 3 minúty bolo už zásluhou striedajúceho Chrisa Marplesa, vychádzajúcej hviezdy austrálskeho futbalu, vyrovnané. Nebolo treba ani ďalších 5 minút a Kennedy už otáčal skóre na 2:1. To už naši chlapci pohodlne kontrolovali hru. Súper preto pristúpil k striedaniu v strede poľa v snahe ovládnuť ho a dosiahnuť vyrovnanie. To sa mu však nepodarilo, bol to naopak Marples, ktorý svojím druhým gólom stanovil konečný výsledok na 3:1. A tak trofej pre víťaza OP mohol nad hlavu zdvihnúť Anthony Ferdinand a náš tím mohol domov doniesť najvyššiu trofej akú sa nám doteraz podarilo získať, a to dokonca pred úspechom v domácom pohári či lige.

Ostatné súťaže
Popri lige a OP sme sa ešte zúčastnili Derby A - K Cupu. V ňom sme viac menej hravo postupovali až do štvrťfinále, kde sme porazili korejský Heineken a vrátili mu prehru z bojov o tretie miesto z predchádzajúcej sezóny. V semifinále sme boli veľkým favoritom a bojovali sme proti FC Foky. Prvý zápas sme síce jasne vyhrali 2-0, v druhom sme však svoju pozíciu nezvládli a prehrali sme vysoko 4-0. To znamenalo, že sme hrali len o 3.miesto, kedy sme tento zápas proti druholigovému Anangu i vyhrali.

Zhrnutie a ďalšie plány

Vzhľadom k posledným sezónam je jasné, že naše ciele v národnom a prípadne i nadnárodnom meradle musia byť vysoké. Dorastá nám veľmi silná generácia v 31. sezóne už 23 ročných hráčov, ktorí budú tvoriť základ pre ligu. Taktiež sa budeme stále snažiť získavať do tímu nové mladé talenty a tých starších zapracovávať do ligových a prípadne i iných zápasov.

Čo sa týka Národného pohára, tak po tohtosezónnom výbuchu v semifinále, kedy sme o triedu horšiemu tímu nedokázali streliť ani 1 gól, budeme sa snažiť v ďalšej sezóne nielen sa prvýkrát prebojovať do finále, ale získať i ďalšiu trofej týmto smerom.

V lige sa chceme stále držať medzi najlepšími 3 tímami, čo by sa nám malo podariť. V prípade dobrého losu ako i vyhliadok je dosť možné, že v druhej časti ligovej sezóny príde i povel na priamy útok na ligový titul. Pri najlepšom by bolo získať národné double, čo však asi aktuálne veľmi reálne nie je.

V oceánskych súťažiach bude snaha o postup do základných skupín OS. Podľa súpera v odvete sa uvidí aká je šanca, prípadne či sa dostaneme aspoň do základných skupín OP, kde bude cieľ dostať sa čo najďalej, v ideálnej situácii obhájiť tohtosezóony triumf.

V rámci presezónnej prípravy si zmeriame sily s tými najlepšími v mini CQS, kde sme dostali ťažkú no zároveň i hrateľnú skupinu. Umiestniť sa v nej však do 2.miesta bude veľmi ťažké. Veď súperi ako Rio de Janeiro, AFK Gladiator, San Lorenzo, 1 FC Pusan či slovenská Hviezda nám to nenechajú zadarmo. Cieľom je však postup ďalej.

A v neposlednom rade sa zúčastníme i víkendového Copa Banana, kde bude cieľom vrchná polovica rebríčka. Na viac si aktuálne netrúfame, keďže turnaj je veľmi kvalitný a bude v ňom bojovať to najlepšie čo Oceánia má.

Historický okamih

Vzhľadom k tomu, že práve skončila naša jubilejná 13. sezóna ako i faktu, že o chvíľu náš klub oslávi 3 roky sme sa rozhodli, že je na čase otvoriť tímovú sieň slávy a uviesť do nej hráčov, ktorí sa zaslúžili o to, že je náš tím tam kde je. Po dlhom hodnotení na úrovni manažmentu sme sa rozhodli, že na prvýkrát pribudne do našej siene slávy kompletná 11ka hráčov, ktorí si nie vždy spolu zahrali, avšak všetci z nich odviedli veľa pre náš tím. (Oficiálne uvedenie do siene slávy prebehne v deň 3. výročia založenia klubu.)

BRANA:
Do brány nemôžeme dať nikoho iného, než Ashley Bridge, ktorý dlhé sezóny chytal medzi našimi tyčami. V podstate od mlada bol u nás a veľmi rýchlo sa presadil ako jednotka, kde hájil našu svätyňu až do následného prestupu. Aktuálne mu je už 29 rokov a jeho kariéra sa blíži ku koncu. Za náš tím odohral 107 zápasov v lige a 11 v pohári.

OBRANA:
Do obrany sme nominovali 4 hráčov. Prvým z nich je fanúšikmi milovaný Jeremy Fisher, ktorý doviedol náš tím až do prvej ligy, kde tiež odohral ešte jednu sezónu. Rovnako patril k hráčom, ktorý i pri nepriazni osudu zostali verní tímu a bojovali s ním i v druhej lige. Aktuálne má 29 rokov a ešte je platným hráčom v nižších ligách. Za náš tím odohral 110 ligových zápasov a 12 pohárových.

Ďalším hráčom do obrany je David Guy, ktorý do tímu prišiel ako mladík pripravený naskočiť do zápasov. Pôvodne kopal ešte tretiu ligu, no bol pre nás potrebný hlavne v druholigových snaženiach. A zavítal s nami aj do prvej ligy, kedy však už odišiel za futbalom do iných tímov. Aktuálne má už 34 rokov a užíva si voľno na dôchodku futbalovom. Za nás odohral 70 zápasov v lige a 8 v pohári.

Jeho partnerom v obrane bol ľavonohý Anthony Head, ktorý dorastal ešte v našej akadémii. Jeho kúpa bola výrazná investícia, ktorá sa však vyplatila. Anthony si kryl svoju ľavú stranu a hoci bol taktiež pri našich snahách o zostup v prvej lige predaný, sme mu vďační za jeho výkony. Aktuálne má 33 rokov a za nás odohral 79 zápasov v lige a 10 v pohári.

Štvrtým hráčom do obrany je už 32 ročný Wes Eagles, ktorý čistil priestor pred bránou spolu s vyššie spomínanými Headom a Guyom. Tento robustný obranca sa vyznačoval tvrdou hrou a len máloktorý útočník mal záujem stretnúť sa s ním v súboji. Za náš tím odohral 97 zápasov v lige a 7 v pohári.

ZALOHA:
Trojčlenná záloha pozostáva z ešte v 4 a 3 lige za nás hrajúceho Joe Jarvisa. Tento akutálne 33 ročný hráč, aktuálne obliekajúci dres Tadíkových lázní, bol v nižších ligách veľmi platným a dravým záložníkom. Svojmu umeniu sa priúčal i v našej akadémii, keďže do tímu prišiel ako veľmi mladý. Za náš tím odohral 93 ligových a 8 pohárových zápasov.

Pravé krídlo Steven Barry si to pravidelne rozohrával s Jeremy Fisherom a niektoré ich výlety dopredu burcovali našich fanúšikov vo veľkom. To čo si tento šikovný záložník občas dovolil hraničilo až s drzosťou. Na druhej strane sa vyznačoval i kvalitnou defenzívou a v prípade potreby aj tvrdou hrou do tela. Aktuálne svojím umom ešte baví v nižších ligách priaznivcov futbalu. Je mu už 29 rokov a za nás odohral krásnych 100 ligových zápasov a 10 pohárových.

Tretím v záložnej rade je defenzívny štít nášho tímu ako i repre, ktorý taktiež vybojoval zlato z MO, Rio Riggott. Tento aktuálne najmladší člen tímovej Siene slávy si svoj post vybojoval veľmi kvalitnými výkonmi. Okrem toho bol prvým hráčom z nášho tímu, ktorý bol nominovaný do reprezentácie, kde bol platným členom. Momentálne má 27 rokov, hrá v Anangu, ktoré postúpilo do prvej ligy a za náš tím odohral 90 ligových a 10 pohárových zápasov a 17 zápasov za reprezentáciu.

UTOK:
Útočný trojzáprah pozostáva z Fary Walsh, ktorý nám vykopal prvú ligu. Jeho futbalové umenie ako i zmysel pre postavenie a strieľanie gólov nám vynieslo viackrát postup do vyšších líg. Je možno smutné, že sa ku nemu nepridali aj ostatní vtedajší útočníci a mohli sme sláviť viac ligových primátov. Aktuálne má tento hráč už 33 rokov a podniká v stavebníctve. Za náš tím odohral 110 ligových a 10 pohárových zápasov.

Druhým z tohto obdobia je Walshova dvojička Stuart Renshaw, ktorý bol svojho času najdrahší nákup nášho klubu. Prišiel vo veľmi mladom veku, avšak po dotrénovaní pár schopností sa stal podporonou silou v útoku. Nikdy síce nepatril k top strelcom, za to však jeho myslenie a schopnosť pripravovať šance pre spoluhráčov bola nedoceniteľná. Tiež má už 33 rokov a futbalu sa venuje len ako konzultant. Za náš tím odohral 94 zápasov v lige a 9 v pohári.

Posledným aktuálne vstupujúcim hráčom do siene slávy je Jeremy Mason. Útočník, ktorý ešte stále dokazuje svoje umenie a ktorý doviedol náš tím skrz druhú ligu do prvej ligy po "reštarte tímu". Hrával spoločne s Riggottom a góly strieľal ako na bežiacom páse. Jeho umenie bolo často nedocenené, ale nakoniec si ho všimli aj reprezentační tréneri. Dnes má už 28 rokov a za náš tím odohral 98 zápasov v lige a 10 v pohári. Do reprezentácie bol povolaní 6 krát.

Vďaka za priazeň
Ďakujeme Vám za prečítanie si tejto tlačovej správy. Veríme, že ste sa nieco nové dozvedeli a že nám budete držať palce i v našom ďalšom snažení. Nech sa Vám darí a nech sú Veveričky i naďalej úspešné.